Nemožné či možné? – Cesta z temnoty k svetlu

Možno každý z vás, čo čítate tieto riadky, už zažil životný pád až na dno. Ten okamih, keď sa zdá, že všetko, čo sme si budovali, sa razom rozpadlo a život stratil svoj lesk. Tento príbeh sa teda netýka len mňa, ale aj každého z vás, kto prešiel cez životnú búrku a v najväčších bolestiach povedal: „Dosť“!

Pre mňa začala táto výzva v čase, kedy som si myslela, že som šťastná, no všetko sa rýchlo zmenilo na trápenie. Finančné dno, operácia chrbtice, bolesti, rozchod s policajnou asistenciou a súdne ťahanice – to všetko tvorilo moje najtemnejšie dni.

V najťažšom okamihu som sa zrazu ocitla v posteli, kde ani neviem koľká tabletka, injekcia či infúzia spôsobila, aby som precitla a zamerala som sa na seba a na otázku: „Ako som mohla tak rýchlo skĺznuť na dno?“ Problémy, ktoré sa iba nabaľovali a nabaľovali, tvorili temný závoj nad mojím životom. To, čo bolo samozrejmé a isté, sa stalo neistým a strašidelným. Strach, seba-obviňovanie a neistota ma scvrkli, a môj svet sa zrazu zmenil na nočnú moru. Moju myseľ zrazu tvorili iba myšlienky týkajúce sa mojej prekliatej minulosti.

V jednej zo svojich najtmavších chvíľ som sa pozrela do zrkadla, videla som v ňom neznámu tvár a položila si otázku: „Kto si?“

Starosti ma zmenili. V tom okamihu, som si uvedomila, že musím niečo v sebe zmeniť – ja sama. Musím prekonať túto situáciu a postaviť sa na vlastné nohy. Sila vôle a odhodlanie v mysli boli mojimi jedinými spojencami. Opakovala som si: „Som zdravá.“

Cesta k uzdraveniu však nebola jednoduchá. Bola plná prekážok a  ťažkostí, ktoré ma naučili, že všetko, čo sa deje, má svoj účel.

Predtým som ľuďom v ich ťažkostiach radila. Hovorila som im, ako sa majú na situácie pozerať. No tentokrát, som sama nemala nikoho, kto by mi ukázal cestu. V tme som stále menila uhoľ pohľadu, posilňovala vieru v iných, no nevedela som, ako nájsť svoju cestu. A práve vtedy, som si to všetko v problémoch, v bolestiach a v plači uvedomila: „Veď ja som pomáhala ľuďom, ktorí boli na dne, vedela som im zmeniť uhol pohľadu na všetky starosti, cez čísla narodenia som im vedela povedať ich schopnosti aj neschopnosti, a čo sa to udialo mne?“

Pomocou čísel som ľuďom odhaľovala ich vlastný zmysel a rozširovala perspektívu ich života. Kedy a kde sa táto moja schopnosť vytratila? Až choroba a bolesť ma donútili k tomuto uvedomeniu: „Musím znovu nájsť svoje schopnosti a znovu sa postaviť na vlastné nohy.“

Tieto ťažké životné chvíle som využila na tvorbu a vytvorila som odznova samú seba, a som tu ako Meditariana. Vesmír ma viedol cez peklo, aby som si uvedomila svoje schopnosti a vedomosti. Nemožné sa stalo možným, a ja som sa vrátila z tmy do svetla, s hlbším pochopením toho, čo skutočne znamená plnohodnotne žiť.